História hotela Villa Nečas

Kráľovský soľný sklad

Na hrane Vážskej terasy, pri niekdajšom prístavisku pltí na Váhu a pri jednej z hlavných starobylých  ciest v Uhorsku - „Via Magna“, ktorá smerovala z Bratislavy cez Žilinu na Turiec, bol postavený Kráľovský soľný sklad.  Na začiatku 18. storočia, keď sa začal rozvíjať obchod, začala sa rozširovať aj sieť soľných skladov po Uhorsku.
Voľba padla na najbližšie miesto k mestu Žilina, na vyvýšenom ostrohu, ktorý nezaplavovala rieka Váh. Ten sa každú jar vylieval z koryta, ale nenarobil veľké škody. Na bezpečnom prístavisku pri meste sa pltníci zastavovali s tovarom. Potom, ako sa po náročnom a najnebezpečnejšom úseku rieky, dokázali na pltiach preplaviť S trečnianskou úžinou, s jej povestnými skalami Margita a Besná. V toku rieky trčiace a hrdé skaly boli čiastočne zničené  v minulom storočí, a tak nám zostali už len tie povesti pltníkov a ľudí spojených s riekou a krajinou.

Kráľovská colnica

V roku 1722 bol zabratý mestský pasienok na výstavbu soľného skladu. V roku 1747 je pomenované  na chotárnej mape ako „Locus antiqui Depositum salis“ /staré miesto soľného skladu/. Celý areál pozostával zo skladu, administratívnej budovy – „kaštieľ“, hospodárskych budov a kaplnky. Do súčasnosti sa zachovali len dva objekty: kaplnka a kaštieľ.

Predpokladáme, že Kráľovská colnica bola zriadená v týchto priestoroch asi okolo roku 1763. Úradovali tu až do roku 1785, kedy ju presťahovali do Čadce. Na priečelí stavby je umiestnený uhorský kráľovský erb s letopočtom 1763. Pravdepodobne je z obdobia, keď tu bola umiestnená Kráľovská colnica. Potom tu v priebehu celého 19. storočia opäť sídlil Kráľovský soľný úrad. Soľ sa tu skladovala v soľnom sklade až do I. ČSR. Dovážali ju z Wieliczských baní v Poľsku.

Celulózka a Tomáš Nečas

V roku 1905 bola spustená Žilinská továreň na výrobu na celulózy. Jeden zo zakladateľov bol Ing. Tomáš Nečas /Jamolice v Čechách 1868 – Viedeň 1935/. Pozemok pre továreň nebol zvolený náhodne. Nadväzoval na veľké prístavisko pltí a dodávku dreva pre potreby továrne. Do novovybudovanej továrne zahrnuli aj areál Kráľovského soľného skladu, kde urobili z administratívnej budovy reprezentatívny byt pre riaditeľa Ing. T. Nečasa, ktorý sa od roku 1907 stal generálnym riaditeľom. Pri kaštieli  zriadil Ing. Tomáš Nečas upravený zelený park. Pri následných rozširovaniach továrne park ustupoval. Bolo to najvýznamnejšie obdobie „kaštieľa“, kde jeho generálny riaditeľ usporadúval aj honosné recepcie a večierky. Tu môžeme hľadať základy vychýrenej kuchyne. Boli tu podávané kulinárske špeciality a vynikajúce vína.

Pomenovanie „kaštieľ“ zľudovelo, no neskôr ho premenovali na Villu Nečas, meno nesie na počesť po jednom zo zakladateľov celulózky Ing. Tomášovi Nečasovi /6. 3 1868 - 26.11 1935/, ktorý bol inžinierom chémie a podnikateľ. Založil spolu s ďalšími: Žilinskú továreň na výrobu celulózy a ďalšie podobné v Ružomberku a v Turčianskom sv. Martine a továreň na výrobu umelého hodvábu v Senici nad Myjavou. Ako význačná osobnosť v priemyslu na Slovensku bol členom štatistickej rady, správnej komisie obchodnej a priemyselnej komory a pod. Založil tiež Klub slovenských automobilistov a stal sa jeho prezidentom. Zomrel vo Viedni, ale miesto jeho posledného odpočinku sa nachádza v Žiline.

Doba si žiadala zmeny

Pochmúrne roky vojny a následné obdobie znamenali pomalý úpadok niekdajšej noblesy. Pre nedostatok bytov boli vo vile zriadené byty pre vedenie závodu. Potom boli premenené na byty pre robotníkov a nakoniec tam zriadili podnikové jasle a materskú školu.

Začiatkom 80. rokov budovu zrekonštruovali a  slúžila ako kultúrno- spoločenské podnikové centrum. Neskôr ju využívali ako školiace stredisko. V roku 2000 bol na prízemí opäť zriadený byt riaditeľa. V roku 1989 budovu soľného skladu dali úrady zbúrať. Tento nešťastný krok znamenal škodu pre históriu mesta.
Továreň bola vybudovaná za Horevažím v časti Hôrky nad skladom, na súčasnej ulici Pri Celulózke. Nachádza sa na konci priemyselnej zóny v časti Celulózka, pri obytnej kolónií Celulózka, neďaleko výpadovky smerom na Košice. Váh pôvodne tiekol popri areáli, len časom ustúpil, keď bolo vybudované Vodné dielo Žilina.

Dnes

V rokoch 2006 - 2007 prebehla rekonštrukcia, ktorá zmenila funkciu kaštieľa na reštauráciu a penzión. Projekt je od architektov  Ivana Jarinu a  Martina Kubovského, z  ateliéru Van Jarina. „Najväčšiu pozornosť sme venovali priestorovému konceptu, premyslenému návrhu otvorov a priestorových väzieb a rozmiestneniu nábytku,“ hovorí I. Jarina. Do fasády objektu výrazne nezasiahli aby zachovali pôvodný charakter objektu. Sústredili sa na vnútorné interiéry, ktoré komponovali ako divadelnú scénu pre klienta. Harmonický skĺbili súčasný dizajn s históriou budovy. Do areálu sa vstupuje cez veľké parkovisko, kde dominuje baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého a od roku 1991 kaplnka Sedembolestnej Panny Márie. Potom prechádzame okolo záhrady k samotnému objektu. 
Dnes sa znovu nadväzuje na túto bohatú históriu. Reštaurácia prepojila zachované dobové priestory s moderným interiérom a umožňuje  tak v príjemnom prostredí vychutnať si kulinárske špeciality a dobré vína.

Ing. arch. Dušan Mellner

Potrebujete viac informácií? Kontaktujte nás!

Meno a priezvisko: E-mail:* Telefón:* Text odkazu: Položky označené * sú povinné